Demisia na funkciu dospelého človeka

Tymto oficialne podavam demisiu na funkciu  dospeleho cloveka. Rozhodol som sa,  ze nadalej na seba beriem zodpovednost osemrocneho dietata. Chcem chodit k McDonaldovi a mysliet si, ze je to stvorhvezdickova restauracia. Chcem si  pustat drievka po blatovej kaluzi a  pohanat ich hadzanim kamienka. Chcem si mysliet, ze lentilky su lepsie ako peniaze, protoze ich mozem zjest. Chcem  v lete lezat v tieni velkeho dubu a  popijat s kamaratmi limonadu. Chcem sa vratit do cias, kedy bol zivot jednoduchy - stacilo poznat len farby, nasobilku a par basniciek a nevadilo  mi to, protoze som nevedel, co vsetko neviem a bolo mi to fuk. Vedel som byt stastny v blazenej nevedomosti o vsetkom, co by ma mohlo rozrusit alebo  nastvat. Chcem si mysliet, ze svet je  spravodlivy. Ze ludia su poctivi a dobri.

Chcem verit, ze vsetko je mozne. Chcem  zabudnut na zlozitost zivota a zasnut nad  malickostmi. Chcem zit zas jednoducho. Nechcem, aby sa moj den skladal z havarii pocitaca, hor papiera, zlych sprav, starosti ako prezit do vyplaty, ohovarania,  chorob a straty milovanych ludi. Chcem verit v silu usmevu, objatia, laskaveho slova, pravdy, spravodlivosti, snov, predstavivosti, naivnosti a stavania snehuliaka. Takze tu je moja obcianka,  vodicak, platobne karty, formular na danove priznanie.

Oficialne rezignujem na dospelost.