Idú tri korytnačky po púšti, idú rok a nájdu kelímok.
"Jééj, kelímok" zvolá jedna z nich.
"Nezoberieme ho?", opýtajú sa druhá a tretia.
Zhodnú sa na tom, že im je nanič a idú ďalej. Idú rok a prídu ku kaluži, chcú sa napiť a tak si spomenú na kelímok. "Teraz by sa nám hodil ten kelímok," hovorí jedna z nich a ostatné dve pritakajú. "Mám preň ísť?" Dohodnú sa, že áno, jedna z nich sa teda obráti a pohrozí obidvom, aby nepili zatiaľ bez nej z mláky len tak. Ubehne rok a priateľky korytnačky si hovoria, že tá tretia už je asi pri kelímku a sú už poriadne smädné. Ubehne ďalší rok, korytnačky nikde, radia sa a rozhodnú sa čakať tretí rok. Potom už to ale nevydržia a povedia si: "Ktovie, kde je... Napijeme sa rovno z mláky!". V tom sa rozhrnie krovie a ozve sa: "Tak to teda nie, baby, pokiaľ si neveríme, tak ja nikam nejdem!"