Po prevoze do nemocnice lekár konštatoval smrť pacienta, ale to sme tušili, už keď sme ho našli na troch miestach v lese.
Páchateľ odcudzil zo zásuvky vedúceho nezistené množstvo päťkorunových mincí v celkovej hodnote 300 Sk.
Najskôr som si myslel, že len žartuje a že po mne strieľa slepými nábojmi. Keď ma odvážali do nemocnice, tak sem si to už nemyslel.
Niekoľkrát som ho vyzval, aby zastal, ale on padal z okna ďalej.
Po niekoľkých ďalších metroch zabočil sledovaný vpravo, čo sme nepredpokladali a pokračovali sme ďalej rovno.
V tom parku som bol len ja a páchateľ. No a ešte asi päťdesiat iných ľudí, ktorých som nepoznal.
Vystrelil som naňho zo služobnej zbrane až potom, čo som strieľal do vzduchu, ale to bolo tri dni pred tým, a to zadržaný asi nepočul.
Služobný pes sledoval stopu niekoľko metrov a potom zaspal.
Zadržaný sa pri zatýkaní bránil, ako keby vedel, že ho chceme zatknúť.
Nasadil som mu putá, a skôr ako som sa spamätal, ušiel mi i s policajným psom.
Služobný pes síce zadržal páchateľa, ale putá som mu musel nasadiť ja.
Zadržaný pri zatýkaní hrýzol, preto to asi služobný pes nevydržal s nervami a uhryzol ho tiež.
J.K. sa pri zatýkaní bránil tak intenzívne, že sme sa po chvíli už bránili my.
Hrubo ma urážal, tak som ho mierne upokojil obuškom
Narazil som do telefonického stĺpu, pretože som chcel zabiť muchu.
Ten kamión zacúval cez predné sklo do manželkinej tváre.
Keď som prišiel domov, vošiel som omylom do iného dvora a nabúral do stromu, pretože ho doma na tomto mieste nemám.
Pred jazdou som niečo vypil. To ale nebolo nič proti smädu, ktorý som mal. Nehodu teda zavinila manželka, ktorá presolila obed.
Ten dedo, ktorého som zrazil, by sa na druhú stranu cesty aj tak nedostal.
Myslel som si, že mám stiahnuté okienko. Zistil som ale, že je zavreté, keď som vystrčil ruku von.
S odcudzeným autom som šiel dosť rýchlo, nemôžem ale povedať koľko, pretože sa mi všetko pre opilosť rozmazávalo. V aute som ale už nepil.
Chodec do mňa narazil a potom mi skočil pod auto.
Ten chodec váhal, ktorým smerom sa má vydať, a tak som ho prešiel
Keď sa mi stala nehoda, viedol som vozidlo už štyridsať rokov a zaspal som za volantom
Kde sa vzalo, tu sa vzalo, prišlo neviditeľné auto, narazilo do môjho vozu a zase zmizlo.
Povedal som polícii, že nie som zranený, ale keď som si zložil klobúk, zistil som, že mám fraktúru lebky.
V tvári toho starého pána, ktorý sa odrazil od kapoty môjho auta, som si všimol nečakane smutný výraz.
Nepriamou príčinou tejto nehody bol chlapík v malom aute s veľkou hubou.
Pred jazdou som požil alkohol v množstve šiestich veľkých alkoholov, ale podotýkam, že zákrutu som prehliadol len preto, že fúkal dosť silný vietor.
Telefonický stĺp sa rýchlo približoval. Snažil som sa mu uhnúť z cesty, ale naraz mi narazil do predku auta.
Komentáre