V stredu 7. januára v relácii ceského rozhlasu 2 - Praha Host do domu v relácii Ako to vidí MUDr. Marie Svatosová vzbudil velký záujem posluchácov text Interview s Bohom. Uverejnujemeho v plnom znení.
"Pod dalej," povedal Boh. "Tak ty by si so mnou chcel urobit interview?"
"Ak más cas?" povedal som. Boh sa usmial a odpovedal:
"Môj cas je vecnost, a preto je ho dost na vsetko. A na co sa vlastne chces spýtat?"
"Co ta na ludoch najviac prekvapuje?"
Boh odpovedal:
"To, ze ich nudí byt detmi a tak sa ponáhlajú, aby dospeli, a ked sú dospelí, zas túzia byt detmi. Prekvapuje ma, ze strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze za to, aby si dali do poriadku svoje zdravie. Prekvapuje ma, ze sa natolko strachujú o svoju budúcnost, ze zabúdajú na prítomnost, a tak vlastne nezijú ani pre prítomnost, ani pre budúcnost. Prekvapuje ma, ze zijú, akoby nikdy nemali umriet, a ze umierajú, akoby nikdy nezili."
Boh ma vzal za ruku a chvílu sme mlcali. Potom som sa spýtal:
"Co by si chcel ako rodic naucit svoje deti?"
Boh sa usmial a odpovedal:
"Chcem, aby poznali, ze nemôzu nikoho donútit, aby ich miloval. Môzu len dovolit, aby ich druhí milovali. Chcem, aby poznali, ze najcennejsie nie je to, co v zivote majú, ale koho majú. Chcem, aby poznali, ze nie je dobré porovnávat sa s druhými. Kazdý bude súdený sám za seba, nie preto, ze je lepsí alebo horsí ako iní. Chcem, aby poznali, ze bohatý nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej. Chcem, aby poznali, ze trvá len pár sekúnd spôsobit ludom, ktorých milujeme, hlboké rany, ale trvá vela rokov, kým sa také rany zahoja. Chcem, aby sa naucili odpústat, odpústat skutkom. Chcem, aby vedeli, ze sú ludia, ktorí ich velmi milujú, ale ktorí nevedia, ako svoje city vyjadrit. Chcem, aby vedeli, ze za peniaze si môzu kúpit vsetko, okrem stastia. Chcem, aby poznali, ze skutocný priatel je ten, kto o nich vsetko vie, a aj tak ich má rád. Chcem, aby poznali, ze vzdy nestací, aby im odpustili druhí, ale ze oni sami musia odpústat."
Chvílu som sedel a tesil sa z Bozej prítomnosti. Potom som Bohu podakoval, ze si na mna urobil cas. Podakoval som mu za vsetko, co pre mna a moju rodinu robí. A Boh odpovedal:
"Kedykolvek. Som tu dvadsatstyri hodín denne. Len sa spýtaj a ja ti odpoviem."
Ludia zabudnú, co ste povedali. Ludia zabudnú, co ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedla vás cítili.
P.S.: Odovzdaj tento mail niekomu, na kom ti v zivote zálezí.
PS. Platí to i pre ateistov.
Komentáre