Téma: Na zamyslenie

Michael je ten typ cloveka, ktoreho radi stretavate. Ma stale dobru naladu a stale vie povedat nieco pozitivne Ked sa ho niekto spyta, ako sa ma, obvykle odpoveda: "Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcata."
Vzdy vedel ludi motivovat. Ked mal nejaky kolega zly den, Michael mu vedel ukazat kladnu stranku celej veci. Bol som velmi zvedavy, ako to dokaze.
Tak som jedneho dna zasiel za Michaelom a vravim mu: "Len sa nepretvaruj, nemozes byt dobre naladeny cely cas! Ako to robis?" Michael mi odpovedal:
"Kazde rano ked vstanem, tak si poviem, ze mam na vyber dve moznosti. Bud budem mat dobru naladu, alebo ... si mozem vybrat tu zlu. A ja si vzdy vyberiem tu dobru. A vzdy, ked sa mi pritrafi nieco zle, mozem si vybrat, ze budem obetou, alebo ... si mozem vybrat moznost, ze sa z toho poucim. A ja si vzdy vyberiem tu moznost poucit sa z toho. Vzdy, ked niekto ku mne pride a stazuje sa, mozem si vybrat - bud prijat jeho nestastie, alebo...si najdem nejaku kladnu stranku zivota. A ja si vyberam vzdy tu kladnu stranku zivota."
"No, to ale nie je take jednoduche!" protestoval som.
"Ale je," povedal Michael. Cely zivot si vyberame. Ked si odmyslis vsetky tie hluposti okolo, kazda situacia je volba. A ty si vyberas, ako reagovat na danu situaciu. Ty si vyberas, ako ludia ovplyvnia tvoju naladu. Ty si vyberas, ci budes mat dobru, alebo zlu naladu. Jednoducho povedane - ty si vyberas, ako zijes svoj zivot. Vela som rozmyslal o tom, co povedal Michael. Kratko potom om odisiel pracovat prec z tej stavebnej firmy a zacal som podnikat sam. Aj ked sme sa uz nevidali, casto som o nom rozmyslal, ked som si vyberal, ako budem zit svoj zivot, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkretnu situaciu. O niekolko rokov potom som pocul, ze Michael mal vaznu nehodu, ked spadol z 20 metrovej vysky. Po 18 hodinovej operacii a dlhych tyzdnoch na lozku ho nakoniec pustili domov so zadrotovanou chrbticou. Stretol som sa s nim asi pol roka po tej nehode. Ked som sa ho spytal, ako sa ma, odpovedal:
"Keby som sa mal len o chlp lepsie, bol by som uz dvojcata. Chces vidiet moje jazvy? To som odmietol, ale spytal som sa ho, co sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
"Prva vec, ktora mi prebehla hlavou bola, ze sa tesim na babatko, lebo manzelka mala onedlho rodit," odpovedal Michael. "Potom, ked som lezal na zemi som si uvedomil, ze mam dve moznosti: Mohol som si vybrat zivot, alebo ... smrt. Tak som si vybral zivot."
"A nemal si strach? Nestratil si vedomie?" pytal som sa ho. Michael odpovedal:
"... zachranari boli skveli. Stale mi opakovali, ze to bude dobre. Ale ked ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrozu na tvarach doktorov a sestriciek, skutocne som sa zlakol. V ich ociach som cital - toto je mrtvy clovek. Uvedomil som si, ze musim nieco urobit."
"A co si spravil?", pytam sa ho.
"No, bola tam obrovska nemotorna sestricka, ktora na mna revala, ci som na nieco alergicky. ANO, odpovedal som. Lekari, aj sestricky spozorneli a cakali na moju odpoved. Z hlboka som sa nadychol a zakrical som: Na vazne ksichty!" Ked sa dosmiali, povedal som im: Rozhodol som sa, ze budem zit. Operujte ma ako ziveho, nie ako mrtvolu!" Michael prezil nielen vdaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vdaka svojmu uzasnemu pristupu k zivotu. Od neho som sa naucil, ze kazdy den mame moznost zit naplno. Co prezivas, to chces. Nie je dolezite, co sa deje, ale ako to clovek prijme - to rozhoduje o vsetkom. Preto sa netrap, co bude zajtra, zajtrajsok nech sa o seba postara sam. Kazdy den je dost starosti aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten den, kvoli ktoremu si sa trapil uz vcera.
Teraz mas dve moznosti:
1. Vymazat tento mail.
2. Poslat ho ludom, na ktorych ti zalezi.