Moja žena a ja chodíme dvakrát týždenne na večeru do nejakej dobrej reštaurácie.
Najprv si dáme nejaký aperitív a potom obvykle miestnu špecialitu.
Pritom si užívame príjemnej spoločnosti.
Ona chodí v utorok, ja v piatok.
Máme oddelené spálne.
Tá jej je v Bratislave, moja v Košiciach.
Beriem svoju ženu všade.
Ona však vždy nájde cestu nazad.
Keď som sa ženy spýtal, kam by chcela ísť na výročie našej svadby, povedala, že niekam, kde dlho nebola.
Tak som jej navrhol kuchyňu.
S mojou ženou sa vždy držíme za ruky.
Keby som ju pustil, išla by nakupovať.
Má elektricky vyhrievanú posteľ, elektrický mixér, elektrickú kulmu, elektrickú trúbu, elektrickú umývačku riadu,...
Raz mi hovorí: "Všade kopec technických vymožeností a ja si pritom nemám kam sadnúť."
Tak som jej navrhol, že jej kúpim elektrické kreslo.
Žena povedala, že ju zlostí auto. Vraj má vodu v karburátore. Vzal som tašku s náradím a spýtal sa, kde je auto.
Odpovedala, že v rybníku.
Nechala si urobiť v salóne krásy pleťovú masku z piešťanského bahna. Dva dni vyzerala skvele.
Potom bahno opadlo.
Ráno bežala za smetiarmi a volala:
"Stihla by som ešte odvoz?"
Smetiar sa vyklonil z okienka a povedal:
"Ale áno, naskočte si!"
Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu.
Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace.
Nechcel som ju prerušovať.
Poslednú hádku som zavinil ja.
Keď sa ma žena spýtala, čo je v televízii, odpovedal som, že plošné spoje, obrazovka a prach.
Komentáre