Téma: Muži versus ženy

Bol som chlap, odvazny, slobodny a mal som dlhe vlasy.
Moja zena sa so mnou zoznamila a nie naopak. Manzelka za mnou uplne salela. Bolo jedno kam som isiel, ona tam uz bola. Je tomu uz 12 rokov. Vtedy som bol zaryty motorkar, obliekal som si cierne tricka, roztrhane rifle a motorkarske cizmy, a mal som dlhe vlasy.
Samozrejme mal som oblecenie aj na vynimocne udalosti. Vtedy som si obliekol cierne tricko, roztrhane rifle a biele tenisky.
Domace prace boli len problemy, ktore som obchadzal kym sa dalo.
Ale mal som rad seba aj zivot. Takto sa so mnou aj zoznamila. "Ty si moj idol. Si taky muzny, taky divoky a slobodny."
Onedlho sa skoncila moja sloboda, lebo sme sa rozhodli, ze sa vezmeme. Preco aj nie, bol som chlapsky odvazny, skoro slobodny a mal som dlhe vlasy...
... aspon do svadby. Kratko pred svadbou pocujem, ako vravi: "Aspon k holicovi by si mohol ist, predsalen pridu aj moji rodicia na svadbu.". Po hodinach - nie dnoch a nekonecnych slzach som suhlasil a nechal som sa ostrihat na kratko, predsalen som ju miloval, no a co, bol som muzny, odvazny, skoro slobodny a prerastlo mi to cez hlavu. Bol som taky mily.
"Laska, milujem ta takeho, aky si" sepkala mi.
Zivot bol v poriadku, az na to, ze mi hlava trochu mrzla. Prisli tyzdne kludneho spoluzitia, kym sa manzelka predo mnou neobjavila s velkou taskou pod pazuchou. Priniesla koselu, pleteny pulover (uz len pri zacuti tohto slova mi beha mraz po chrbte) a nove nohavice a povedala: "Prosim ta, vyskusaj si tieto veci." Po dnoch, tyzdnoch, nie mesiacoch a nekonecnom mnozstve papierovych vreckoviek som bol zlomeny a obliekol som si koselu, pletenu vec a nohavice. Potom prisli cierne topanky, sako, kravata a modny kabat. Ale ja som bol muzny, odvazny, smrtelne pekny a prerastlo mi to cez hlavu.
Potom prisiel najvacsi boj. Boj o motorku. V skutocnosti netrval dlho, pretoze v ciernom obleku, ktory vzdy stipe a picha, sa velmi bojovat neda. A aj topanky mi tlacili nohu. Ale nevadi, bol som muzny, obcan, skoro slobodny a soferoval som kombi a prerastlo mi to cez hlavu.
Po rokoch prisli dalsie boje, ktore som v mori slz prehral. Vsetky. Umyval som riad, zehlil som, chodil som nakupovat, hity som sa ucil naspamat, pil som cervene vino a v nedelu som chodil na prechadzky. No a co - pomyslel som si, som pod papucou, vazen, bolo mi na hovno a prerastlo mi to cez hlavu.
Jedneho krasneho dna sa manzelka postavila predo mna so zbalenymi kuframi a povedala: "Odchadzam." Celkom ohureny som sa spytal "Preco?". Ona na to: "Uz ta nemilujem, pretoze si sa velmi zmenil. Uz nie si ten muz, ktoreho som kedysi spoznala."
Prednedavnom som ju stretol. Jej "novy" chlap, dlhovlasy motorkar v roztrhanych rifliach a s tetovackami, sa na mna lutostivo pozrel.
Myslim, ze mu poslem ciapku.