John pozval svoju mamu na veceru. Pocas jedenia si jeho mama nemohla nevsimnut, ze jeho spolubyvajuca Julia je velmi pekna. Uz
davnejsie mala podozrenie, ze John ma vztah so svojou spolubyvajucou a teraz bola este zvedavejsia. Pocas vecera, ked sledovala ich reakcie, bola zvedava, ci je medzi Johnom a jeho spolubyvajucou nieco viac ako len pohlady. Akoby cital mamine myslienky, John povedal:
"Ja viem co si musis mysliet, ale mozem ta uistit, ze Julia a ja sme len spolubyvajuci."
Asi o tyzden neskor prisla Julia za Johnom a hovori:
"Odvtedy ako tu bola tvoja mama na veceru nemozem najst tu krasnu striebornu naberacku na omacku. Nemyslis, ze ju zobrala, vsak?"
John povedal:
"Nuz, pochybujem o tom, ale pre istotu jej napisem."
Tak si sadol a napisal:
"Mila mama, ja nehovorim, ze si zobrala naberacku na omacku z mojho domu a nehovorim ani, ze si ju nezobrala. Faktom vsak zostava, ze chyba odkedy si tu bola na veceri. S laskou John."
O par dni neskor dostal John list od svojej mamy a v nom bolo:
"Drahy syn, ja nehovorim, ze spis s Juliou a nehovorim ani, ze nespis s Juliou. Faktom vsak zostava, ze keby spala vo svojej vlastnej posteli, tak by uz davno nasla naberacku na omacku. S laskou mama."
Komentáre